Nadané dieťa v rodine – ako ho vychovávať

Autor: Centrum Nadania, n.o. | 31.7.2012 o 21:45 | Karma článku: 7,57 | Prečítané:  1627x

V predošlej časti sme popísali typické prejavy intelektovo nadaných detí v predškolskom veku. Často dostávame otázky, ako má rodič pristupovať k svojmu nadanému dieťaťu.

 

Rodičia majú zväčša obavu, či sa nadanie ich dieťaťa „nestratí" a či sa bude primerane aj naďalej rozvíjať. Niektorí rodičia ani nevyslovia svoje podozrenie o nadaní ich dieťaťa, prejavy predčasného poznávacieho vývinu spomenú len tak mimochodom, ale skôr si nevedia poradiť s rôznymi výraznými prejavmi dieťaťa (tvrdohlavosť, negativizmus, snaha preargumentovať dospelého pri príkazoch, vysoká aktivita).

Každý človek je originál, aj dieťa, aj nadané dieťa - a preto nie je možné vysloviť výchovné metódy, ktoré fungujú u každého. Predsa len, niekoľko zásad pri výchove detí s predčasným poznávacím vývinom (a teda potenciálne intelektovo nadaných) možno odporučiť:

- nechať sa viesť dieťaťom

Dieťa si samo vypýta podnety, zväčša kladením otázok alebo záujmom o nejaké obrázky, knihy, hry, dokumentárne programy. Odpovedať na otázky nadaného dieťaťa býva vyčerpávajúce, dieťa sa pýta ďalej a ďalej, smeruje až ku koreňu veci. Nachádza medzery v odpovediach dospelého.

Mami ako vieš, kedy je vajíčko uvarené? Keď ho dám do vody, stopnem si 7 až 10 minút a potom ho vyberiem. Sedem minút alebo desať minút? Tak niečo medzitým. Ale prečo ho tam necháš 10 minút, keď sa uvarí už za sedem? Pre istotu, aby bolo určite uvarené. Tak prečo si povedala, že sedem minút, keď ho tam necháš desať? V zúfalstve poviete, že keď je menšie vajíčko, tak ho tam necháte sedem minút a keď je veľké, tak desať. Ale to sa už ratolesť štartuje k celej plejáde otázok: aké veľké je malé vajíčko? aké je vajíčko, ktoré varíš 8 minút? osem a pol minúty? ako zmeriaš vajíčko, keď je na jednom konci široké a na druhom úzke....a keď už máte pocit, že ste vyčerpali všetky možnosti a pohotovo vykľučkovali zo všetkých otázok, dieťa sa vás spýta: A ako/odkiaľ to vieš? A ste znova na začiatku...

Pri tejto situácii vystačíte s bežnými skúsenosťami a poznatkami. Pri otázkach typu: čo bolo na Zemi pred dinosaurami, prečo z niektorých mrakov prší a z iných nie? je dospelý nútený hľadať odpovede na internete alebo v literatúre.

Niekedy svojimi otázkami dieťa až znervózni svoje okolie. Dieťa však nechce svojimi otázkami provokovať dospelého. Len má potrebu uspokojiť svoje kognitívne potreby. Je dobré, ak rodič uspokojuje tieto prirodzené potreby dieťaťa. Zároveň mu pritom môže dávať dôležité signály:

- ak odpovie, že nevie, dáva mu najavo, že je normálne niečo nevedieť

- ak povie, že si to musí vyhľadať na internete, dáva mu najavo, že keď človek niečo nevie, môže vyvinúť úsilie a hľadať spôsob, ako sa to dozvedieť

- ak podotkne, že je veľmi unavený a už nevládze odpovedať, ale v rozhovore môžu pokračovať zajtra ráno, dáva mu najavo, že aj iní ľudia majú svoje potreby a tie treba rešpektovať

- klásť dieťaťu otázky, umožniť mu vynaložiť námahu pri získavaní informácií

Kladením otázok dospelý zamestná myslenie dieťaťa, umožní mu rozvíjať jeho argumentačné schopnosti a predstavivosť a učí ho vyvíjať úsilie pri riešení problémov.

Čo si to nakreslila za zvieratko? Prečo má hlavu otočenú nabok? Aký veľký by bol slon pri tomto zvieratku? Čo myslíš, že by sa stalo, keby bol nablízku tiger?

Vhodné sú aj občasné protiotázky pri detských výzvedných otázkach. Teda ak sa dieťa spýta: Ako zmeriaš vajíčko, keď je z jednej strany úzke a z druhej široké? rodič môže odpovedať: Čo myslíš, ako by sme ho mohli zmerať?

Rodičia v dobrej viere niekedy deťom podávajú informácie alebo ich naučia postupy, ktoré by časom mohli objaviť samé. Napríklad ich naučia algoritmus sčítania pod seba. Tým ich oberú o možnosť skúmať a vymýšľať, ako by sa dali efektívne zrátať vysoké čísla a popritom si cvičiť matematickú predstavivosť a logické myslenie.

- ponúkať dieťaťu kognitívne podnety, ale netlačiť naň

Nadané dieťa ocení, ak mu zaobstaráme zaujímavú encyklopédiu, alebo sofistikovanú hru, zájdeme s ním na nejakú výstavu alebo akciu, porozprávame sa s ním o oblasti ich záujmu. Rodič by však mal akceptovať, ak dieťa práve nejaví záujem alebo sa zaoberá ničím iným. Ak sa do dieťaťa tlačia informácie, ktoré nie je schopné spracovať, jeho nadanie to nerozvíja. Možno ohromí okolie svojimi vedomosťami ale za cenu straty vnútornej motivácie pátrať, riešiť a rozvíjať informácie.

- zdôvodňovať svoje požiadavky a trvať na dohodnutých pravidlách

Nadané deti nemajú prirodzený rešpekt pred autoritami a pred príkazmi. Potrebujú rozumieť požiadavkám, chápať ich zmysel. Viac ako prikazovanie pomáha pokojné a zmysluplné vysvetlenie požiadavky (napr. tú stavebnicu treba upratať preto, aby na ňu niekto nestúpil, mohol by si zraniť nohu alebo poškodiť dieliky stavebnice) ale vyhnúť sa pritom nekonečným prekáračkám (ako v prípade s vajíčkom) - napokon môžeme zistiť, že dieťa preargumentovalo nás a odôvodnilo, prečo netreba spraviť to, čo požadujeme:

Ako môže na stavebnicu niekto stúpiť, keď si minule vravela, že si máme dávať pozor, kam stúpime? No, to je síce pravda, ale niekedy sa stane, že sa človek zabudne alebo je zamyslený a stúpi kam nemá. Tak prečo si mi minule vyčítala, že som pošliapala po jahodách, veď som tiež bola zamyslená. Ale to je rozdiel - keď si v záhrade, tak sa dá predpokladať, že tam niečo rastie a musíme si dávať pozor, aby sme po niečom nepošliapali. No ale v mojej izbe je tiež predpoklad, že budú na zemi hračky, keď si tam staviam.

Nadané dieťa ľahko zistí, že sme slabí v „kramflekoch" a môže nás zmanipulovať tam, kam chce. Je dobré dať si pozor, kde už protiargumenty presiahnu určitú mieru a trvať na požiadavke.

Pri nesplnení uplatňovať skôr prirodzené a logické dôsledky ako tresty. Tresty sú odplatou, dôsledky sú prirodzené následky nášho nesprávneho konania (napr. včera si odmietla opustiť pc hry napriek našej dohode, dnes nebude pc, budeme si miesto toho nacvičovať dodržiavanie pravidiel a tiež sa naučíme odhadovať čas alebo v prípade rozhádzanej stavebnice ju spratať a uschovať ju s tým, že stavebnicu je možné používať za takých a takých pravidiel).

- rozvíjať rôzne stránky osobnosti dieťaťa, nielen kognitívnu

Aj nadané dieťa potrebuje rozvíjať svoju telesnú kondíciu, komunikovať s rovesníkmi a učiť sa prekonávať prekážky. Niekedy ho treba pre tieto činnosti motivovať alebo mu vysvetľovať niektoré veci, ktoré sa nám zdajú prirodzené.

Niektoré nadané deti sú pri hre príliš dominantné (chcú, aby hra prebiehala podľa ich plánov a predstáv). Deťom je treba priebežne vysvetľovať výhody a nevýhody dominantného správania a pomáhať im riešiť prípadné konflikty, učiť ho nazerať na situáciu aj z pozície ostatných detí.

Častým prejavom nadaných detí je problém vyrovnať sa s neúspechom, prehrou, ktoré vnímajú ako osobné zlyhanie, čo následne podkopáva ich sebavedomie. Ide o prvé príznaky možného dysfunkčného perfekcionizmu. Preto je vhodné, aby deti získavali skúsenosti, že nie vždy všetko vyjde stopercentne, že nie vždy všetko ide ľahko (treba vyvinúť úsilie) a že hodnota človeka nie je v jeho bezchybnosti. Problému dysfunkčného perfekcionizmu u nadaných jedincov budeme venovať samostatný blog.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?